Rozhovory


hiraxrecords.sk (4/2007)

Banskobystrickú punk partičku TOY PIŠTOĹS snáď nemusím nikomu predstavovať. Mám ich rád, za to, akí sú (napriek tomu, že ma v tomto rozhovore zakopali pod čiernu zem). Stoja si za svojimi názormi a takýchto nepokryteckých slovenských a českých kapiel skutočne nie je mnoho. Tu je teda s nimi rozhovor, snáď sa doklikáte až na jeho záver...

 

1. Máš rád otázky typu: kedy ste vznikli a čo ste vydali?

KRTKO: Pýta sa nás to neustále každý, hoci sa to dá pozrieť na internete a aj inde... V mnohých prípadoch ja osobne len kopírujem to, čo som už niekedy predtým napísal, alebo povedal... Chápem, že niekedy je to zaujímavé pre rôznych ľudí, ktorí sa to nemajú ako ináč dozvedieť...

2. Kedy ste vznikli a čo ste vydali?

KRTKO: Ty kokso dávno – pradávno... Stručne povedané, vznikli sme približne pred desiatimi rokmi, za ten čas sme urobili pár demáčov, pár albumov a v roku 2004 najlacnejšie lisované CD v Československu: „Prispôsob sa, alebo zdochni!“

3. Množíte ešte tieto demáče medzi ľudí?

KRTKO: Nie, pretože neodrážajú naše už niekoľko rokov staré postoje a pohľady na svet okolo nás. Šírime CDr „Sme prasatá“, s ktorým sa čiastočne stotožňujeme a CD „Prispôsob sa, alebo zdochni!“, ktoré hovorí o tom, čo si myslíme. Keby si ty nebol vydal kazetu „Len na lekársky predpis“, určite by nebola bývala množená...

4. Vieš tu aspoň napísať pre šialencov dávajúcich si dokopy kompletné diskografie kapiel, ako sa tie demáče volali a v ktorých rokoch boli vydané?

KRTKO: 1995: „Portréty Idolov“ – natočené u môjho starého otca v obývačke v paneláku. 1996: Štúdiová nahrávka výberu z „Portrétov Idolov“ - 8 stopové štúdio, nahrávka nič moc, Formou aj obsahom...


5. Chystáte nový album? Koľko máte piesní a kedy počítate, že ho nahráte?

KRTKO: Áno, chystáme. Ako-tak vieme hrať približne šesť piesní. Zdravotné problémy a čiastočne aj technické nás trošku spomalili. Nový album nahráme a snáď aj vydáme v roku 2007... Je to však dosť aj o financiách, keďže nám nejde o prachy, ale o „posolstvo” a nechceli by sme CD predávať drahšie ako po 99,- Sk – tak ako predchádzajúce.

6. Budete si ho opäť vydávať vo vlastnej réžii? Váš predošlý album ste predávali za maximálnu cenu 100,- Sk. Za lisované CD-čko je to v tejto dobe viac než zadarmo. Vysvetlite prečo ste to takto robili.

KRTKO: Určite ho budeme vydávať opäť vo vlastnej réžii. Po tom ako si dopadol ty (Tesco, atď...) aj s tvojim na začiatku undergroundovým vydavateľstvom, už neveríme nikomu. Našťastie si aspoň ostal férový, čo je v tejto dobe dosť nevídané... „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ sme vydávali, tak ako sme vydávali z viacerých dôvodov. V prvom rade nás sral a stále serie kokotský biznis, ktorý sa zakorenil aj v tzv. „punkovej scéne”. Sralo nás a stále serie, že výrobné náklady na jedno CD vrátane štúdia sa u väčšiny kapiel, ktoré vydávali a vydávajú lisované CD vmestia do 70,- Sk a oni ich predávali a stále predávajú po 200 – 250,- Sk (niektorí už klesli na 150,- Sk, ale aj tak je to veľa J). Chceli sme poukázať na fakt, že pod slovom punk sa tu skrýva v rôznych kapelách, ale aj mimo nich množstvo vyjebancov, ktorí hlásajú „veľkolepé” myšlienky, no v skutočnosti za tým vidia hlavne prachy. Tiež sme sa chceli priblížiť ľuďom, ktorí si nemôžu z rôznych dôvodov kúpiť predražené „punkové” disky. Myslím, že by sme si obsahom posledného CD nasrali poriadne do huby, keby sme ho predávali po 250,- Sk. Každopádne aj vďaka tvojej pomoci sa nám to celé podarilo zrealizovať spôsobom dovtedy nevídaným, za čo ti ďakujeme.

JARO: Krtko podstatu objasnil, ja by som k tomu iba dodal, že v prvom rade išlo o snahu maximálne znížiť cenu tak, aby bolo CD dostupné naozaj každému, kto má záujem. Ďalšou podstatnou vecou (okrem tých ktoré spomínal Krtko) pre mňa osobne bolo vyvrátiť neopodstatnený názor, že lisované CD musí stáť minimálne 250,- Sk z dôvodu pokrytia výrobných nákladov, čo je veľmi často sa opakujúci argument. V neposlednom rade išlo o praktické uplatnenie podstaty fungovania HC/punk subkultúry – princíp D.I.Y. Chceli sme mať maximálnu možnú mieru kontroly nad tým, kde a za aké ceny sa naše nosiče predávajú – aby sme neskončili v Tescu vedľa Cmoríka...

7. Osobne som ti Krtko vysvetľoval, prečo niektoré moje tituly (nehovorím o CDčkách Zóna A, Davová Psychóza, Slobodná Európa, Digitus in Recto, Konflikt, S.R.O., posledný album od Nekultúry či Horska chata, toto nie sú moje tituly – sami ich členovia sa slobodne rozhodli, že tam ich nosiče budú predávané a dali si ich sami, prípadne niektorí cezo mňa) skončili tam kde skončili. Keď budeš mať doma miesto kompótov plnú špajzu CD-čiek, tak ako ja a bude ti v tom stáť kopec peňazí, ktoré budeš súrne zrazu potrebovať na nejakú životne dôležitú vec, nebudeš sa zastavovať pred ničím. Tak či tak ma k tomuto kroku dohnal totálny nezáujem ľudí o kúpu CDčiek. Dole píšem môj názor na nadnárodne spoločnosti, kde v súčasnosti nikto z nás nevie komu čo patrí a aj ten pravý a zakorenený radikálny anarchista (ktorý by do žiadneho multimarketu nikdy nevstúpil) by zostal nemilo prekvapený, že malý obchodík v ktorom si každý deň kupuje raňajky patrí práve tej spoločnosti, ktorú chce svojou ignoráciou bojkotovať. Nejdem sa tu ďalej obhajovať, ale aj ty si mi dal vtedy za pravdu, že chápeš moje jednanie...

KRTKO: Áno, ja som Ti vtedy povedal, že v aktuálnej situácii, v ktorej sa nachádzaš, chápem Tvoje jednanie. Nechcem to ďalej rozoberať, lebo je to pre Teba príliš osobné... Každopádne koreň problému spočíva v tom, že si sprofesionalizoval svoje hobby. Preto, že si začal z toho žiť, nemôžeš cúvnuť – lebo chceš prežiť a fungovať ďalej. Nemôžeš povedať na množstvo vecí „nie“, hoci by si možno aj chcel. To je princíp kapitalizmu – systém Ťa má tam, kde ťa mať potrebuje. Napr. človek, ktorý má dve deti a hypotéku na krku, drží v práci hubu, je krotkejší názorovo v strednom prúde, pretože si nemôže dovoliť vyhadzov, lebo by časom veľmi ľahko mohol skončiť na ulici aj so svojim potomstvom. Preto my ako kapela nehrávame koncerty každý týždeň, ani každý druhý. Môžme kedykoľvek komukoľvek povedať, že nevystúpime (aj to robíme v praxi). Preto nás do značnej miery netrápi, kedy sa nám vráti investícia z vydania CD, či tričiek. Nepotrebujeme akútne z toho prachy – je to naše hobby a nikto z nás z neho nežije, ani v budúcnosti nechce žiť. Preto môžeme mať doma plnú špajzu našich CD, keď sa prepočítame. Našťastie sa nám to zatiaľ nestalo...

8. Neživím sa len distribúciou a určite nie vydavateľstvom, mám aj iné aktivity, bez ktorých by som neprežil. Ale späť k téme - vylisovali ste 1000 kusov. Dušoval si sa, že do roka dolisujete ďalších tisíc kusov a možno aj viacej. Odôvodňoval si to tým, že kazety už nerobíte a cena bude do 100,- Sk. Na koncerte v Martine ste rozdali zadarmo nejakých 200 kusov a ako Vás poznám, minimálne ďalších 50 kusov ešte pomimo. Napriek tomu ste už nedolisovali ďalšie kusy. Kde sa stala chyba vo Vašom predpoklade, keď ešte stále máte kusy z tej prvej tisícky?

KRTKO: Doba sa zmenila, ale poďme pekne po poriadku. Vylisovalo sa 1033 kusov. Spolu s uvádzacím koncertom v Martine sme rozdali zaokrúhlene 230 kusov (aj keď CD v Martine sme svojim spôsobom predali J). Nerobili sme v podstate žiadne promo. Ty máš momentálne nejakých 25 ks, približne 30 posledných kusov máme my. Zvyšok, teda takmer 750 ks sa až na pár kusov, ktoré sa vymenili, predalo. Sám dobre vieš, že je to o dosť viac, ako u HT, Punkreasu, či ktorejkoľvek kapely, ktorú si vydal na CD. Aby som sa vrátil k tej dobe, rozmohli sa napaľovačky, internet a s ním servery na sťahovanie hudby, jednoducho kvantita zásobenia obyvateľstva informačnými technológiami, ako aj kvalita vzdelania, resp. nárast informovanosti v tejto oblasti. Každopádne tí, čo nás chceli podporiť a vyjadriť svoj názor nás podporili. Keď nie kúpou disku, tak aspoň kúpou nášivky, či tričiek. Napríklad triko „Srať na Biely dom!“ si doteraz kúpilo vyše 400 odvážlivcov. Čo sa týka dolisu CDčiek, plánujeme ešte ďalších 500 kusov, pravdepodobne zároveň s novým albumom. Urobili by sme to aj teraz, lebo CD sa ešte stále predáva - hoci veľmi pomaly, ibaže klasicky nemáme peniažky....

9. Ja som tou otázkou nechcel napadnúť silu Vášho mena ako kapely, ale chcel som aj z Tvojich úst počuť, či vidíš situáciu predaja CD nosičov tak isto ako ja. Čo si myslíte o kapelách, ktoré si vydajú CD-čko na vlastné náklady a predávajú ho za 200,- až 250,- Sk? Alebo cez svoj label ako Koňýk (Zóna A), či Cenzúra (Roman Valo)...

KRTKO: Je to ich vec, aj keď podľa mňa je tá cena totálne premrštená. Už som vysvetľoval, koľko sú náklady na jedno CD. Ľudia snáď vedia počítať. Koňýk je kapitola sama o sebe – to by bolo na jeden samostatný rozhovor. Každopádne ten človek pre mňa neznamená absolútne nič. Aj vďaka nemu a jeho narušenému vnímaniu punku vyzerá súčasný slovenský punk tak, ako vyzerá a mňa osobne neprekvapí ničím. Je to skvelý showman a koncerty Zóny majú svoj šmrnc, ale ináč nie je o čom – žiadna inteligentná myšlienka. Ďalší zasraný biznismen v tejto „scéne”, ktorý vychováva mladé stratené existencie. Keď vyšiel najavo ten jeho románik s ŠTB, chcel som urobiť tričko, kde na jednej strane by bol citát jeho textu z toho obdobia: „Nezmením sa, nepredám sa, nevzdám sa a nezradím Vás – NIE!“ a na druhej strane trička by bola jeho fotka + nápis: „Bol som agent ŠTB“ a jeho podpis. Nakoniec som sa však na to vysral – povedal som si, že má dosť problémov a nebudem mu ešte priťažovať. Čo sa týka Cenzúry a Romana Vala, čítal som si raz jeden rozhovor s ním a pochopil som, že je z môjho pohľadu názorovo úplne mimo (predpokladám, že to isté si myslí on o mne J). Cením si, že začal niečo vydávať, ale keďže sú to veci, ktoré mi nemajú čo povedať, tak u neho nenakupujem. Pokiaľ viem, nič nevydal na lisovanom CD a z tých jeho vecí nepredal viac ako 200 - 300 ks. Možno, keby tie napaľované disky dával po 80,- Sk a nesnažil sa z toho vytočiť prachy, predal by viac a kapely by sa dostali do širšieho záberu.

10. Vidím rozdiel v tom, že Konýk, Roman ako aj ja, majú defacto malý labelík a teda aj nejakú réžiu okolo toho. Je rozdiel mať vydané jedno CDčko a množiť ho takým spôsobom, ako to robíte Vy, ako riešiť veľa iných starostí spojených s vydavateľstvom a distrom. Áno, môžeš mi oponovať a povedať, že koľko to môže robiť na jeden nosič... V Čechách je oveľa viacej vydavateľstiev ako u nás a len malá časť prešla na teóriu lacných CDčiek. Napríklad ja som aplikoval Váš postoj „na cenu nosiča do 100,- Sk“ a dal som moje všetky CDrkové vydania za 99,- Sk. Kúpilo si ich za rok nejakých ďalších 30 ľudí a potom sa predaj opäť zastavil. Neviem, či má význam ustupovať fanúšikom až do takej miery, až nakoniec všetko skončí kvalitou na D.I.Y. úrovni. Fans musia pochopiť, že musia scéne niečo aj dať. Kúpou lístku na koncert či fesťák, kúpou nejakého originál nosiča priamo od kapely či v nejakom distre. Teraz sa reťazec pretrhol, teda z môjho pohľadu určite, lebo viem, koľko sa dalo predať z nejakého titulu, keď som začínal s distrom Hirax Records ešte pod Metal Age Productions pred ôsmimi rokmi. V Čechách prestalo fungovať niekoľko metal / HC / punk labelov, ktoré nechceli prejsť na predaj tričiek a mikín a pokúšali sa stále fungovať na predaji hudobných nosičov, až kým nezistili, že to proste nejde. Predaj oblečenia stále frčí, pretože tieto veci si ľudia zatiaľ nevedia stiahnúť z webu a prepáliť. Len sa choďte pozrieť do predajní CDčiek, ako sú nabité maďarskými či polskými tričkami. Tie by ste tam pred piatimi rokmi asi ťažko hľadali. Celý tento postoj fans bude mať za následok úpadok zvukovej kvality nahrávok, pretože kapely nebudú mať záujem dávať drahé peniaze za nahrávky, pretože tieto náklady sa im nikdy nevrátia. A keď sme už pri rátaní nákladov ceny výroby CD nosiča, mám dojem, ako keby si na tieto náklady pri kalkulácii nákladov na jedno CDčko akosi opomenuli. Nie každá kapela vie nahrať svoje CDčko za 12 tisíc ako Vy. Každý ma hranicu kvality položenú niekde inde...

KRTKO: Sám dobre vieš, že v dnešnej dobe zoženieš CDr za 6,- Sk, veľkoobchodne aj za 4,- Sk, preto je 70,- Sk maximálna cena za CDr v súčasnosti. Tiež je možné, že tie kapely proste zaznamenali svoj strop a už sa z nich jednoducho nedá predať viac – veď ich predávaš roky. Opäť sme pri peniazoch – jednoducho podľa mňa by punková kapela nemala hrávať punk pre zisk. Pozri sa na mladé kapely – kto im kedy preplatí peniaze za nahrávky v štúdiu, za nástroje a kopu ďalších veci? Nikto! Robia to preto, lebo ich to baví a vo väčšine si poctivo šetria na všetko a ešte sa navyše musia vtierať takým zmrdom ako je Rúžička, aby si vôbec mohli zahrať. Mladé kapely tu vždy boli a budú a na začiatku žiadna z nich nerieši nejaké posraté peniaze. Áno, je pravda, že bez nich sa niektoré veci robiť nedajú, ale niektoré áno. Za 50, či 60 litrov bol nahratý posledný Desmod – tie predchádzajúce lacnejšie, takže je to tak trochu na pobavenie. A keby tomu hneď tak bolo, tak potom sú asi dosť blbí ekonómovia, keď my dokážeme nahrať kvalitou porovnateľnú nahrávku za 13 000,- Sk a množstvo slovenských punk kapiel do 20 000,- Sk (Sitňan, Zhoda Náhod...) No a aby sme doriešili tie náklady na jedno CD, tak napríklad Konflikt má určite vztýčenú métu na predaj minimálne 3000 ks z posledného CD, takže stačí zobrať kalkulačku a vyjdú Ti relatívne presne náklady na jedno CD tak, že v predajnej cene 100,- Sk sa počíta aj so ziskom J

JARO: Fans budú (možno) ochotní niečo „scéne“ dať vtedy, keď uvidia, že sa na nich nesnaží zase raz niekto nabaliť. Mne osobne je úplne jedno, či si náš disk niekto kúpi alebo napáli. Cenu sme znížili tak, aby bol dostupný každému, v tomto smere sme urobili všetko čo sme mohli, ostatné ide mimo mňa - nebudem na nikoho apelovať, aby si kúpil náš disk a podporil tak kapelu. Ten kto chce to spraví aj bez toho, kto nechce, na toho žiadne apely nezaberú. S tým úpadkom zvukovej kvality by som to nevidel až tak čierne – pri troche šikovnosti, chuti a dostatku času a vďaka rozvoju počítačovej techniky pomaly nebude problém nahrať si to aj v skúšobni v porovnateľnej kvalite ako v poloprofesionálnom štúdiu. Mne osobne by vôbec neprekážalo, keby kvalita nosičov skončila na D.I.Y. úrovni – pamätám si časy (a ty určite tiež), keď celá táto subkultúra fungovala iba na zašumených magnetofónových nahrávkach. Podstatnejšie ako zvuková kvalita nahrávky je obsah. Čo z toho, že kapela má skvele nahratý album, keď obsahovo za veľa nestojí – v tomto prípade forma zabíja obsah. Okrem toho, klasické vydávanie na CD bude možno už čoskoro minulosťou – internet sa o to postará...

 

11. Hrávate koncerty za peniaze? Za koľko ak odrátame cestovné náklady.

KRTKO: Na niektoré koncerty ideme tak, že nechceme nič, dokonca v niektorých prípadoch si sami zaplatíme aj cesťák – jedná sa o benefičné koncerty – ako napr. minulý rok na fungovanie časopisu A - Kontra. Štandardne si po odpočítaní nákladov na dopravu, ako kapela nechávame 1000 – 2000,- Sk. Kúpime si za to jedlo, drinky a viac ako tisícka nikdy nejde do spoločného banku. Keď vozíme kompletný aparát, náklady na dopravu sú vyššie, lebo si prenajímame dodávku so šoférom. Vzhľadom na fakt, že v posledných dvoch rokoch chodí na nás stále viac a viac ľudí, začíname hrávať kde sa dá na percentá, kde peniaze vyzbierané zo vstupného sa použijú na zaplatenie nákladov (zvukár, cesťáky, pivko J...) a zvyšok – teda zisk sa rozdelí pre organizátora, nás a príp. ďalšie kapely. Nechcene hrávať za viac peňazí, preto je možné, že sa budeme snažiť vstupné tlačiť ešte nižšie, ako býva zvykom doteraz. Strašne sa bavím na cenách, za ktoré hrávajú, resp. chcú hrávať niektoré kapely. Ja sa vždy dívam na to tak, koľko ľudí by prišlo len na tú jednu konkrétnu kapelu a koľko chce za to tá kapela peňazí. Preto som napríklad ani za čias, keď som ešte robieval koncerty nerobil mnohé „hviezdy” slovenského a českého popu, pardon „punku”.

JARO: Táto kapela nikdy nebola (a verím, že ani nikdy nebude) o peniazoch. Keby bolo po mojom, boli by koncerty zadarmo, ale sám vieš, že to nie je reálne možné (resp. iba v obmedzenej miere). Dodnes sa každý mesiac skladáme ešte aj na skúšobňu, takže o nejakom zarábaní nemôže byť ani reč. Koniec koncov, keď sa pozrieš na množstvo koncertov, ktoré odohráme, spojíš si to s tým, čo povedal vyššie Krtko, asi ťažko by sa z toho dalo vyžiť. Ak sa aj nejaké peniaze „zarobia“ z predaja diskov a tričiek, vracia sa to naspäť do kapely, nikto z nás z toho nežije a ja osobne ani nemám záujem z toho žiť - nechcem sa stať otrokom vlastnej záľuby ani poprieť základné myšlienky na ktorých táto subkultúra stojí...

 

12. Nemieril som otázkou tam, že chcete z toho žiť. Poznám váš prístup a viem ako to robíte. Ale ak by som mal byť dôsledný, zlý a prijebaný, mohol by som vám povedať toto: prečo ste si teda kupovali čoraz drahšiu pódiovku, ktorú si teraz nosíte na požičanom aute, ktoré vás stojí nemalé prachy, pretože šofér je ten jediný, ktorý isto za ten večer vďaka Vám slušne zarobí a tým pádom zvyšujete cenu vášho koncertu? Veď ste predsa punkáči, mali by ste hrať na Jolanách za 30,- korún a chodiť vlakom. Chcel by som podotknúť, že túto otázku nemyslím až tak vážne, ale sú ľudia, ktorí si pravú „punk kapelu“ predstavujú práve takto a tak sa pýtam za nich...

KRTKO: Vieš, ja stále hrávam na gitare značky Jolana a nikdy v živote som na gitare inej značky ani nehrával. „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ som nahral na Jolane Galaxis, teraz používam Jolanu – Stratocaster, akurát je trošku nastriekaná. Moje gitary sa dajú kúpiť v bazáre do 1500,- Sk aj s cestou. No a niektoré naše koncerty stále stoja 30,- Sk, niektoré sú dokonca zadarmo, takže nie je čo riešiť. Aparát vozievame na prenajatom aute so šoférom, lebo vlastné nemáme a na mnohých koncertoch jednoducho nie je žiadny aparát a tiež je to celkom fajm, keď na koncerte počuješ všetky nástroje vrátane spevu – aj keď to sa kvalitou aparátu nie vždy dá zabezpečiť. Každý z nás si svoj aparát kúpil na splátky za svoje prachy, nejaké drobnosti šli zo spoločných peňazí. Našich šoférov máme radi a preto im aj radi dáme zarobiť a v neposlednom rade je to stále lacnejšie ako cesta vlakom pre 4 osoby. V konečnom dôsledku sme taká istá kapela, ako množstvo tých mladých začínajúcich a za to skutočne ďakujem Jardovi, Kosťovi a Dudovi.

JARO: Vieš, keby sme všetci pristupovali k veciam podľa toho, ako si to vyššie opísal, mnohé koncerty by sa vôbec neuskutočnili. Jedným z dôvodov, pre ktoré vozíme na koncerty náš aparát je aj ten, že sa snažíme ušetriť organizátorovi koncertu problémy spojené so zháňaním pódiového aparátu. Nie každý má doma v garáži zloženú celú pódiovku. Zažili sme totiž už aj také situácie, že sa tesne pred koncertom letovali bedne, aby vôbec boli funkčné. Nič proti, mne osobne sa to páčilo, malo to ten správny undergroundový náboj, ale poslucháči už až takí nadšení asi neboli. Okrem toho na tom aparáte hrajú aj ostatné zúčastnené kapely (ak si samozrejme nedovezú svoj aparát), takže je to aj o solidarite. Vďaka tomu sa s ním nemusia trepať oni a môžu ísť napríklad tým spomínaným vlakom...

 

13. Vieš, ber to tak, že punk bol silne IN. Vravím bol, pretože teraz frčí hip-hop a stačí nakecať tisíc nadávok za minútu a predáš 5000 nosičov bez problémov. Toto číslo som nestrelil len tak z brucha. Niekto si myslí, že punk stále vedie, ale nie je tomu tak. Chodím po martinských a žilinských CD obchodoch. Nového Konfliktu predajú desať kusov, ale neznámej hip-hop partičky z nasratej Petržky jedným vrzom 40 kusov... Ale ani o tom som nechcel. Chcem povedať len to, ako chceš vyriešiť to, že na kapelu skutočne príde kopec ľudí. Dáš vstupné 100,- Sk a príde ti 400 platiacich ľudí. Na Konflikt teraz naozaj toľkoto ľudí príde. Čo má Jury robiť? Dá vstupné dvadsať korún a ľudia odnesú klub. Má všetky zarobené peniaze dávať na charitu a antifa spolky, alebo odmietnuť ich zobrať od usporiadateľa s ospravedlnením, že oni sú punx a že im stačí 954,- Sk na vlak? Investovali do kapely kopec energie a času, dali nemalé prachy do aparátu. Ja sa iba pýtam. Vieš, tiež si pripadám niekedy ako idiot, keď mi niekto volá ohľadne koncertu Editor a ja mu poviem smiešnu sumu a vzápätí počujem milé prekvapenie, že tá alebo oná kapela chce 15-násť či 20 litrov. Skutočne teraz nechcem menovať slovenské kapely, ale toto sú reálne peniaze, za ktoré teraz niektoré hrajú. A musím povedať, že väčšia polovička tých kapiel si tie peniaze zarobí a ľudia na nich prídu. Tak čo teraz?

KRTKO: Ja seriem na to, čo bolo, je a bude „IN“. Vždy ma aj tak oveľa viac zaujímalo to, čo bolo „OUT“. Neviem o tom, že by Konflikt hral niekedy benefičný koncert. V Bystrici prišlo na nich nejakých 50 platiacich a stále chceli svojich myslím 12 000,- Sk – aj keď si na seba nezarobili. Kurva, keď sú si takí istí, že príde na nich 400 ľudí, tak nech fakt dajú vstupné 20,- Sk a budú mať moje uznanie. Výhovorka, že by ľudia odniesli klub mi pripadá dosť smiešna... Vieš, ja si zase pripadám ako idiot, keď mi niekto volá napr. z Rimavskej Soboty a ja mu mám povedať, že chceme za koncert 3500,- Sk hoci viem, že to je hladová dolina a mnohí ľudia často počítajú peniaze, aby im vôbec vyšlo na základné potraviny, resp. musia si požičiavať od rôznych oficiálnych úžerníckych firiem typu Provident Kokot, aby neprišiel exekútor a nevyhodil ich z vlastného bytu!!! Preto vždy každému hovorím: „...v prípade, že Ti koncert nevyjde a nepríde dosť ľudí, tak nám dáš toľko, aby si nebol v mínuse...“ To sa ale už dobre dlho nestalo. Ak si dobre spomínam, tak ten skutočný punk bol vždy sociálnym hnutím. To tu akosi vymizlo. A už dupľom u tých kapiel, čo hrajú za 15 – 20 000,- Sk, čo aj za 50 000,- Sk. Nech idú do piči a pozrú sa na tie sračky, čo nechávajú za sebou!

JARO: Nič v zlom, ale táto diskusia mi začína pripadať ako naháňačka mačky za vlastným chvostom. Vždy skončíme pri predajnosti, peniazoch, zisku. Dočerta, táto subkultúra predsa vznikla práve preto, lebo chcela podobnému chápaniu a hodnotovému rebríčku vytvoriť alternatívu a nestavala ich na prvé miesto v myslení. Neber to v zlom, ale tvoje argumenty sa v ničom nelíšia od manažéra nadnárodného vydavateľstva – ten sa tiež na všetko díva cez peniaze a prepočítava, koľko zisku mu ten-ktorý titul prinesie. Takýto prístup podľa mňa v tejto subkultúre nemá čo hľadať – podkopáva to jej základy. Viem si celkom dobre predstaviť manažérov nadnárodných vydavateľstiev a organizátorov rôznych festivalov, ako sa dobre zabávajú, keď volajú na ich akcie tzv. „punkové“ kapely – stačí zašušťať peniazmi (v prípade známejších), resp. im dať možnosť vystúpiť po boku svojich „idolov“ (v prípade začínajúcich) a kapely sa len tak hrnú. Vďaka takémuto správaniu niektorých kapiel to v nich iba utvrdzuje presvedčenie, že si môžu všetkých a všetko kúpiť...

 

14. Bolo to Jardo práveže tak, že v kapitalistických krajinách punk okamžite predali a správili z toho módu. Veď všetky veľké ako aj stredné kapely ako The Exploited, Sex Pistols, Ramones, Dead Kennedys, UK Subs, The Clash atď okamžite rozkúpili veľké major firmy. Vydali ich a predávajú ich doteraz cez najväčšie distribučné firmy za vysoké nákupné sumy. Myslím si, že pravá a čistá éra punku bola v socialistickom prostredí, kedy bolo toto hnutie potláčané a zakazované. Čo mi povieš na tému punková kapela a hranie za prachy? Čo hovoríš na slovenskú či českú kapelu, keď pýta za koncert 10 az 15 tisíc Sk? Čo hovoríš na zahraničnú svetovú kapelu, keď pýta za koncert od 100 do 200 litrov?

KRTKO: Pri Pare, či Chinaski ma to neprekvapuje. No a pri tých tzv. „punkových” sa bavím, smejem, grciam a štím. Polovica z nich nemá na to, aby im to na Slovensku uplatili. Keby neboli taký kokotský biznismeni a uvažovali by, tak by na ich koncertoch nemuselo byť vstupné 100 – 150,- Sk. To platí o Visacom Zámku, SPS, NVÚ... Potom je tu pár kapiel, ktoré to uplatia, ale podľa mňa s punkom nemajú nič spoločné, pretože pôvodný punk nebol o póze a peniazoch. My by sme tiež mohli pýtať za koncert 10 000,- Sk. Dali by sme vstupné stovku a uplatilo by sa to. Ja by som sa však nemohol na seba pozrieť do zrkadla. Mám kamaráta, ktorý má v prenájme v Bystrici jeden rockový klub – aby to bolo konkrétne, tak Tartaros. Občas keď sa s ním stretnem, tak sa ho popýtam, ktorý koncert ako vyšiel – kde bolo koľko ľudí, koľko peňazí kapela chcela a koľko skutočne dostala. A tak viem, že mnohé kapely nedostanú peniaze, ktoré pýtajú, pretože nepríde na nich toľko ľudí, aby sa to celé zaplatilo. Čo sa týka zahraničných sráčov typu The Exploited, tak to len dokumentuje pre mňa starý známy fakt, že vďaka nim je možné povedať, že skutočný punk aj s jeho prapôvodnými myšlienkami je už dávno mŕtvy. Ja osobne sa hanbím, že pri slove punkáč ma stotožňujú s takýmito biznis – vyjebancami. „Fuck The Exploited – boycott punk business“ – to bolo moje tričko, ktoré som po rokoch nosenia na koncertoch nedávno hodil do davu. Mám však nové – originál Tesco tričko, na ktorom je nápis Punk is Dead. Nechcem sa ďalej hanbiť za to, že pri slove punkáč sa ukazuje na takýchto čurákov. Je fakt veľkým problémom bojovať proti stene – o čo sa už niekoľko rokov snažíme...

JARO: Vždy záleží od okolností, faktom (žiaľ) zostáva, že peniaze vládnu svetom a bez nich by sa nedala usporiadať žiadna akcia. Nemali by však byť na prvom mieste v myslení a hodnotovom rebríčku usporiadateľov ani účinkujúcich. Ak sa budeme baviť o koncerte ktorejkoľvek slovenskej alebo českej punkovej kapely, tak suma 15 000,- Sk je premrštená v každom ohľade, lebo ide vysoko nad akékoľvek náklady spojené s koncertom – to tebe ako organizátorovi určite nemusím vysvetľovať. U tých zahraničných je to samozrejme najmä otázka vzdialenosti a potrebného aparátu, aj tak je to však veľa. Podľa mňa si v takomto prípade treba položiť otázku, či kapela, ktorá takéto peniaze za koncert pýta je ešte punková. V mojom chápaní punku určite nie...

 

15. Nevadí ti, že aj tvoji obľúbenci TOY DOLLS hrajú za veľké nepunkové peniaze?

KRTKO: Toy Dolls je pre mňa spomienka na minulosť. Pred 10 – 15 rokmi to bola moja kapela No. 1.. Páčil sa mi fakt, že si zo všetkého dokázali robiť prdel, no a na rozdiel od iných kapiel vedeli a dodnes vedia aj hrať. Veľmi som ľutoval, že sa mi nedalo ísť na ich koncert v Prahe v 96-tom, alebo siedmom. Každopádne, čítal som s nimi po tomto koncerte jeden rozhovor v ktorom vysvetľovali, prečo bolo vtedy na nich tak strašne nízke vstupné (už sa presne nepamätám, myslím, že to bolo 150,- Kč). Vraveli, že ich albumy vychádzajú preto, aby si mohli dotovať vlastné koncertné turné. Preto majú také nízke vstupné. Pre mňa to bola dovtedy nevídaná myšlienka. Na Slovensku som ich videl vždy, keď hrali. Mal som dokonca tú česť stretnúť a rozprávať sa s nimi a musím povedať, že mal som z toho veľmi dobrý pocit. Jednoduchí, prirodzení ľudia. Komunikoval som a dohadoval nejaké veci aj s človekom, ktorý mal na starosti ich distribúciu. Jeho prístup bol profesionálny, no zároveň veľmi ľudský a priateľský. Sám vieš, že je to neporovnateľné s mnohými nafúkanými managermi z iných „punkových”, či metalových kapiel. Neviem, za aké peniaze hrá Toy Dolls, no nebude to nič preborné, keď sa to uplatilo na Punk Islande. Ak by sme to prepočítavali na životnú úroveň a menu, tak som presvedčený, že mnohé československé punkové sračky, pýtajú za svoje trápne postávanie na pódiu viac.

 

16. Toy Dolls hrali na Punk Islande za 300 litrov. Čo mi na to teraz povieš? Stále je to na punk kapelu v pohode? Áno, s tým manažérom Toy Dolls som sa bavil aj ja. Bol skutočne milý a v pohode týpek, ale nemiešajme tu teraz hrášok s fazuľou... Keď hrali Exploited prvý krát na Anti feste, vyšlo to po prerátaní na slovenské koruny cez pol milióna. Za každú pesničku naviac alebo zakázanú fotku boli v zmluve ďalšie prirážky. Punk is not dead? Takže bez citov a zaujatia my z tvojho pohľadu Krtko vychádza jednoznačne: The Exploited = Toy Dolls = Hajzli s pseudonálepkami „praví punx“?

KRTKO: Chcel si poukázať na Toy Dolls, ale argumentuješ s Exploited J. Majú veľa spoločné, ale akosi vyššie sám napísal, aj dosť odlišné. Už som raz argumentoval tým, že pre mňa to bola spomienka na minulosť. Toy Dolls, podobne ako mnohé ďaľšie kapely, ktoré začali z hudby žiť sa stali otrokom svojho koníčka. Áno, skutočne s punkom nemajú toho veľa spoločné. V porovnaní s Exploited sú to však zlatí chlapci – sám si to hore popísal. Exploited je kapela, ktorou z duše pohŕdam a ktorú absolútne nenávidím, no zároveň sa na ich debilizme bohate zabávam. A ešte viac sa zabávam na tých, ktorí túto kapelu „žerú“, či nebodaj volajú na vystúpenia. Skôr by si ma nahovoril na vystúpenie Robbieho Wiliamsa, ako na Exploited. Zasraní zmrdi... Ja si vážim zahraničné kapely, ktoré aj napriek tomu, že sú relatívne „známe“, môžeš bez problémov zavolať aj na nízkonákladový festival ako napr.: Petrograd, La Fraction, Argies, prípadne aj Oi Polloi...

 

17. Vieš, ako sa snažím v mnohých mojich odpovediach naznačiť, pozerám sa na toto úplne z vysoka. Mám rád muziku The Exploited ako aj Toy Dolls. Míňajú ma veci okolo ich finančného pozadia (kým niekto nepreháňa svoju sumu), preto sa bavím, ako sa vieš krásne rozčertiť, hehe. Aké kapely Vás vo Vašich začiatkoch ovplyvnili?

KRTKO: V 90-tom roku to bola hlavne Zóna A. Bola to moja prvá kapela tohto štýlu, ktorú som počul. Páčilo sa mi to – bolo to iné ako Elán, ktorý som počúval. Potom sa to už sypalo. Veľa zahraničných vecí som si nakúpil na tzv. burzách, kde sa dali za pár korún zohnať vytočené kazety z Poľska. Tak som sa napr. dostal k Toy Dolls. Do konca 90 – tych rokov bol zo mňa veľký zberateľ punku. Mal som druhú, alebo tretiu najväčšiu punkovú zbierku v Banskej Bystrici. Fúra platní, kaziet, neskôr CD... Potom sa to už jednoducho nedalo zvládať – prišli počítače a ja som zrazu začal selektovať veci aj podľa textov. Dovtedy bolo pre mňa dobré všetko, čo bolo punkové. Potom som prišiel na to, že veľa dobrých textov je aj mimo punku. Teraz to vidím tak, že punk, ktorý by mal byť hlavne o textoch, je o hovne...

JARO: Bolo toho veľa a menilo sa to vekom, myslím, že nemá zmysel to tu rozpisovať, aj tak by sa to zhruba zhodovalo s tým, čo povedal Krtko. U mňa nastal dosť veľký zlom v momente, keď som začal rozumieť anglickým textom. V tom momente som prišiel na to, že tá slovenská podoba punku je vzhľadom na našu skúsenosť s iným systémom úplné iná ako tá „západná“. Vyplývalo to najmä zo samotnej rozdielnosti oboch ekonomicko-spoločenských systémov a z toho vyplývajúcich problémov, ktoré boli úplne iné. V našich končinách v podstate úplne absentovala (až na pár výnimiek) kritika existujúcich spoločenských pomerov, prevládala (a stále dosť prevláda) skôr alkoholicko-zábavno-komerčná podoba punku. Tento trend na Slovensku výrazným spôsobom zmenila až Davová Psychóza, o to smutnejšie je, ako nakoniec skončila...

 

18. Čo hovoríte na to, že kapely ako Zóna A, Slobodná Európa a Davová Psychóza prvé zlomili bariéru punk / Tesco a dali prví svoje nosiče do tescovej siete? (samozrejme, potom sa tam objavili aj niektoré tituly Hirax Records)?

KRTKO: Ježiš – Mária, Tesco... Čo sa týka Zóny, tí si idú v šľapajách svojich idolov z punku ´77, ktorých tituly tiež nájdeš v takýchto sieťach. U nich ma to vôbec neprekvapuje. Slobodná Európa podľa mňa nemá s punkom dlhodobo nič spoločné. Jej albumy vychádzajú vo vydavateľstvách, ktoré vlastnia nadnárodné korporácie – im to neprekáža a keďže je to mŕtva kapela hudbou, textami, jednoducho všetkým, tak mi je to vlastne jedno. Davová Psychóza je pre mňa najväčším punkovým sklamaním. Bola to kapela, ktorá mne osobne dala veľmi veľa. Ukázala mi iný pohľad na svet, ale aj na punk. Na druhej strane mi veľmi veľa vzala. Vzala mi ilúziu, ktorú by som mohol zhrnúť do frázy: Punk is not Dead.... Nepoznám kapelu, ktorá by si viac nasrala do huby ako Davová Psychóza. Na jednej strane dlhé roky ostro kritizovala konzumnú spoločnosť, na druhej strane ju maximalisticky podporila svojim správaním. Týmto činom absolútne poprela všetky myšlienky hlásané na „Svet žaluje“ a „Kríze Vedomia“. Pár rokov naspäť o ľuďoch s ich spávaním hlásala: „Zodvihni kameň, ktorým rozbiješ ich štíty...” Pre mňa je to jednoznačne klinec do rakvy slovenského punku. Nehovoriac o tom, že ten posledný album je bez energie, bez života, navyše pre mňa so zvrátenými hodnotami, keďže sa predáva napr. v Tescu. Čo sa týka titulov Hirax records, kapely, čo sú v Tescu sú pre mňa bez duše a jednoducho ma nezaujímajú. Ľúto mi je akurát Načo Názvu. Neviem do akej miery mohli ovplyvniť, to že sú tam, keďže si ich vydal ty. To by si mohol skúsiť vysvetliť. A keďže sme už pri tvojom vydavateľstve, nikdy som neveril, že takto skončíš. Na jednej strane Ťa chápem ako vydavateľa, keďže sa ti tam veci predávajú, na druhej strane nerozumiem, ako si si mohol takto dosrať meno vlastného labelu. Viem, že väčšine ľudí „v scéne” je to jedno – sú rovnako slepí a hluchí ako ich okolie, ale aj tak mňa osobne to veľmi zarazilo a podľa mňa to bol ďalší klinček do rakvy, ktorá sa volá SLOVENSKÝ PUNK.

JARO: Myslím, že najväčší podiel zodpovednosti za to, že vydávanie a predaj „punkových“ vecí v nadnárodných spoločnostiach mnohým ľuďom nevadí je možné pripísať „nepunkovému“ prístupu niektorých kapiel, ktoré sami seba do tejto subkultúry radia ale ich prístup je príliš napáchnutý biznisom (konkrétne Zóna A, Slobodná Európa, Iné Kafe a Horkýže Slíže... – dalo by sa pokračovať). Týmto kapelám nikdy nezáležalo, kde a za akých podmienok sa ich albumy predávajú, hlavne, že sa predávajú – vždy uplatňovali biznis princíp a to aj v prípade honorárov za koncert. Davovú Psychózu by som s nimi do jedného vreca rozhodne nehádzal, ich príbeh je podstatne iný, aj keď s veľmi podobným koncom. Svojím roky uplatňovaným prístupom D.I.Y. ovplyvnila veľké množstvo ľudí v scéne. Škoda, že dnes už môžeme použiť iba minulý čas.

Čo sa týka tvojho vydavateľstva, na rozdiel od Krtka som v podstate očakával, že takto dopadneš od momentu, keď si opustil amatérsku rovinu svojej vydavateľskej činnosti. Pokým si bol „amatér“, vydával si veci podľa chuti, času a záujmu, netlačili ťa žiadne termíny, peniaze, dobierky, zmluvy... To sa zmenilo profesionalizáciu tvojho vydavateľstva - biznis kolotoč so všetkým čo k tomu patrí sa rozbehol na plné obrátky a dnes už podľa mňa z neho nemôžeš vystúpiť aj keby si chcel. Každopádne si zaslúžiš rešpekt za to, že si sa do takýchto aktivít vôbec pustil a že si bol schopný z ničoho vybudovať celkom solídne fungujúce vydavateľstvo a distro.

 

19. Dohovor s Načo Názvom bol jednoznačne taký, že mi dávajú súhlas dať to tam, ak sa to nebude predávať a budem to tam nútený dať. Vravel som im, že to sa nikdy nestane, ale vec bola taká, že po roku som tam dal 50 klusov z každého ich titulu. Týmto sa z veľkej časti kapely zastávam pred ich fanúšikmi, pretože sme ten dialóg viacej neriešili. Skutočne som nečakal, že to niekedy naberie reálne obrysy. Dotlačil ma k tomu úplná apatia zo strany fanúšikov. Poviem ti, ako to teraz funguje, keď výjde nejaký nový a zaujímavý titul na punk scéne (ako napríklad: Zóna A „Na predaj“, Davová psychóza „Nakŕmte prežratých“, HT „Plan B“, Načo Názov „Zlatá stredná cesta“ či Konflikt „Sapere Aude“). Do mesiaca dvoch troch predám sto, maximálne dvestopädesiat kusov a utrum. A keď hovotím utrum tak čistý koniec, teda ak nerátam jedno CD za mesiac. A potom sa to už páli, sťahuje, páli a sťahuje... Ide to z partie do partie a každý má v piči nejakú úctu k tej ktorej svojej obľúbenej kapele. Ja som skôr skúšal, aká bude reakcia a odpoveď zo strany ľudí zo scény a či sa to vlastne predá. Dával som tam metalové ako aj punkové CDčka. V žiadnom prípade to nebol biznis, pretože ja som dostal za jedno CDčko okolo 100,- Sk a na pultoch skončilo za 199,- Sk. Stopercentná marža... Oni už teraz iba presúvajú nepredané CDčka z jednej predajne do druhej. Iná oblasť, iný druh zákazníkov...

KRTKO: Tak to mi je potom postoja Načo Názvu fakt ľúto. Možno by bolo dobre, keby sa k tomu vyjadril niekto z nich. Čo sa týka aktuálnej situácie s predajom CD, poviem Ti tak, keď sme vydávali CD „Prispôsob sa, alebo zdochni!“, boli tu tiež určité štandardy, možnosti a spôsoby predaja v „punku“. My sme ich z časti nabúrali a pozreli sme sa na to úplne z inej stránky a možno aj práve preto sme predali viac ako napr. HT z Planu B. Keď budeme vydávať nový album, vynasnažíme sa nabúrať aktuálne štandardy aj inými spôsobmi ako to bolo pri: „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ a verím, že to opäť uspeje, pretože nie všetci ľudia v „scéne“ sú slepí, hluchí a blbí. Ešte jednu vec však nedokážem pochopiť. Prečo si ochotní dať cenu 100,- Sk za nosič Tescu, ktoré si dá na to stopercentnú maržu a nie si ochotní spraviť to isté pre poslucháča? Fakt je to tými 50 kusmi, ktoré odoberú? Myslíš, že by si nepredal o 50 ks viac, keby to tak stálo v Tvojom katalógu a na webe? Ja myslím, že by si predal minimálne o 100 ks viac. Kapelám by si mohol dať percentá zo skutočného predaja a hotovo...

 

20. Ako som už písal, skôr to bol experiment, ako to dopadne. Nič viacej. Veci sú už stiahnuté. Ak sa niekde ešte niečo potuluje, sú to nepredané a nevrátené veci. Myslíš si, že bojkotom obchodných sietí ako Tesco atď. niečo ty ako jedinec docieliš? Nakoniec produkty po ktorých túžiš, aj tak kúpiš v nejakej menšej predajničke, ktorá v skutočnosti opäť patrí veľkej nadnárodnej spoločnosti? Nepripadáš si niekedy v tejto dobe stratený?

KRTKO: Tento boj som veľmi dlho bojoval. Snažil som sa nenakupovať v nadnárodných korporáciách. Mal som to ešte navyše hodne sťažené, pretože jedna osoba, ktorá je takmer moja rodina, v jednej z takýchto sietí pracuje a ja som ju relatívne často vozieval autom, keď išla z práce. Keďže bývalo veľa hodín, tak ona si šla do tejto predajne aj nakúpiť. Ja som chodieval s ňou, no nenakupoval som. Veľa známych, ktorý poznali moje myšlienky sa mi smialo, že som tam častejšie ako oni – hlavne, že na to nadávam. Ja som tam ale fakt nenakupoval. Jedného dňa sa to však zlomilo. Začal som hľadať v mojom meste predajňu potravín, ktorá by nepatrila do žiadnej nadnárodnej spoločnosti. Zistil som, že existuje len jedna jediná (nepočital som napr. Diskonty a nonstopy, kde nemajú rožky) v celom meste !!! Ešte aj v okolitých dedinách všetko patrilo do určitej siete. Od tohoto momentu na nákup potravín už kašlem – nie je kam ujsť. Ostatné veci však až na pár výnimiek v nadnárodných obchodných sietiach nenakupujem dodnes. A čo sa týka hudobných nosičov, tak to už vonkoncom nehrozí. A na margo otázky mám ešte jeden príbeh. Jeden náš spoločný kamarát robil predavača aj pokladníka v Tescu, momentálne robí niečo obdobné v Teeernooo Jednota hypermarkete v nemenovanom obchodnom centre. Sám sa vyjadril, že u zahraničného kapitalistu boli podmienky omnoho lepšie, ako u domáceho...

JARO: Pravdu povediac, tvoja otázka ma vzhľadom na to, ako dlho sa v tejto subkultúre pohybuješ dosť prekvapuje, myslel som, že v tom máš jasno. Tu predsa nejde o to, či tým niečo zmeníš, hypermarkety sa stali súčasťou našich životov, či sa nám to páči alebo nie. Vďaka svojej ekonomickej sile vo väčšine miest v podstate úplne zlikvidovali konkurenciu v podobe malých predajní (Bystrica je typický príklad, ako spomenul Krtko, je takmer nemožné nájsť predajňu potravín, ktorá by nepatrila pod nejaký reťazec), takže väčšine ľudí už nezostáva nič iné ako tam nakupovať, lebo nemajú inú možnosť. Ja to vnímam skôr tak, že sa im treba čo najviac vyhýbať tam, kde sa dá a nepodriaďovať sa ich mafiánskym praktikám. Pre subkultúru punk (ak chce zostať subklultúrou a nestať sa iba ďalšou marketingovou značkou) by malo zostať charakteristické hľadanie alternatív a nie prispôsobovanie sa aktuálnym trendom (či už kultúrnym, ekonomickým, politickým...). Nevidím žiadnu alternatívu v umiestňovaní svojich produktov do hypermarketov ako najtypickejšieho predstaviteľa konzumnej spoločnosti. Nemám záujem byť na jednej polici s „hviezdami“ hudobného priemyslu, ktorých jedinou ambíciou spolu s producentmi a nenažranými manažérmi v nadnárodných vydavateľstvách je čo najväčší zisk. A k poslednej časti tvojej otázky mi nezostáva povedať nič viac iba to, že si až príliš často pripadám ako z inej planéty...

21. Rešpektujem TP ako jednu z mála slovenských kapiel ktorá vie o čom spieva, prečo hrá punk, vidí v ňom niečo viac ako len hudobný štýl a dokonca sa podľa toho aj správa. Mám aj dojem, že ste si dokonca vychovali časť svojich fanúšikov, ktorí rešpektujú Vaše názory...

KRTKO: No, dík... V posledných rokoch sa snažíme ukázať ľuďom spôsob, akým je možné dívať sa a žiť úplne ináč. Snažíme sa hovoriť o veciach, ktoré nás trápia a serú a ktorých sa väčšinou nehovorí. Tiež som si všimol, že viacerých ľudí to oslovilo, ale stále je to málo v porovnaní s tými prázdnymi dušami v „scéne” aj mimo nej. Blíži sa veľmi zlá a ťažká doba, kde skutočný punk bude ostro perzekuovaný. Kapely, ako je Zóna bez problémov prežijú, politické kapely to však budú mať stále ťažšie. Začnú sa riešiť ilegálne koncerty, proste skutočný underground, kde pôjde o kožu. Odbočím trochu, ale bude to niečo, ako je to na nacistických koncertoch. Buď drahé vstupné, alebo žiadne a účasť bude znamenať neustále riziko možného paragrafu. Možno to znie divne, no ja sa na to svojim spôsobom teším, pretože to môže pomôcť vyselektovať „scénu“ od všetkých možných sráčov, ktorým ide hlavne o prachy, či už v kapelách, alebo aj mimo nich. Je mi úprimne ľúto kapiel, ktoré si serú do huby rozpoltenosťou v textoch a v ich životoch. Bohužiaľ ich je stále viac, ale nie všetci ľudia sú slepí....

JARO: Vďaka za kompliment, neviem posúdiť nakoľko je pravdivý. Každopádne by som nepreceňoval náš prínos, nie je to nič svetoborné. Sú ľudia, ktorí svojou každodennou prácou robia oveľa viac bez toho, aby o tom niekto vedel. Faktom je, že ja osobne som punk nikdy nebral iba ako hudobný, ale viac ako životný štýl (alebo ak chceš životnú filozofiu). Základné myšlienky v ňom obsiahnuté mi boli vždy blízke a napriek tomu v akom stave sa momentálne nachádza ho vnímam ako jednu z mála pozitívnych alternatív voči existujúcemu systému. Či bude mať táto alternatíva nejakú reálnu váhu záleží už len od prístupu ľudí, ktorí túto subkultúru vytvárajú.

 

22. Napriek tomu na Vaše koncerty chodí aj veľa sociek a alkopunx. Čo hovoríš na týchto ľudí, ktorí prídu už na koncert opitý, chcú sa dostať dnu zadarmo, v živote si nekúpia ani len jeden originálny nosič aby tak podporili kapelu a zaujíma ich viacej alkohol, ako čo sa deje na pódiu. Ale vyhlasujú sa a podľa oblečenia sú to PUNX...

KRTKO: To je normálne a prirodzené. Mne tiež hodne dlho trvalo, kým som pochopil, že punk je hlavne o textoch. Tiež som chodieval na každý koncert, ktorý mal prívlastok punkový, ožral som sa tam a občas aj robil bordel. Jednoducho kapely, ktoré som počúval mi hovorili, že to tak má byť. Ja som si aspoň kupoval nosiče, no vtedy nebol počítačový svet plný MP3. Títo ľudia fakt niekedy robia problémy, no skoro vždy je to menej ako vyrývačskí „skinheadi”, ktorí sa za každú cenu snažia vyvolať konflikt, či už s ľuďmi, ktorých nazývaj „socky”, alebo s niekým iným. Mnohí z týchto alkopunx môžu napr. prežívať veľmi ťažkú životnú situáciu, z ktorej sa nevedia dostať a tak to jednoducho riešia týmto spôsobom. Aj im sú určené naše skladby a pokiaľ nie sú fakt neznesiteľní, nikto ich vyhadzovať nebude.

JARO: Toto je na strašne dlhú debatu. Tento problém má niekoľko rovín. Niektoré spomenul Krtko, ďalšia súvisí s tým, čo som spomínal v niektorej prechádzajúcej otázke – vplyv niektorých kapiel, ktoré chápu túto subkultúru len v povrchnej rovine chlastu a zábavy. Potom sa niet čomu čudovať, keď „vychovávajú“ podobné typy ľudí. Ďalšia rovina je otázka veku – iné veci očakávaš od punku keď máš 15 (vtedy väčšine naozaj stačí iba ten chlast a zábava) a úplne iné keď máš 30 (ako niektorí z nás dnes). Nikto nemá na čele napísané čo je zač, nemôžeš stáť pri vchode a selektovať ľudí podľa sympatií, takíto ľudia budú na podobné akcie vždy chodiť, ide o to, aby ich nebola väčšina.

 

23. Bol by som nerád, keby ste si mysleli, že bojujem proti „socka punx“. Mne vadí na nich len jedna vec a to je netolerancia k druhej ľudskej duši, teda že sú schopní (hlavne vďaka alkoholu v žile) Ťa preválcovať, neuhnúť Ti z cesty, obliať Ťa pivom prípadne Ťa bez hanby okradnúť. Môj životný princíp vyzdvihuje v prvom rade každého človeka ako originálnu a jedinečnú bytosť a je to jedno, či je to punkáč, metalista alebo diskáč. Ľudia sú len zlí alebo dobrí. Ale zasa odbočujem. Napíšte mi Váš názor k týmto slovíčkam a význam, ako ich vnímate a chápete Vy – PUNK; PUNK IS NOT DEAD a ANARCHIA

PUNK
KRTKO:
Hudobný, no primárne životný štýl, ktorý má dve základné vlny:

1. Komerčná – pózerská, vo svete väčšinová, na Slovensku jednoznačne prevládajúca a dominantná, v ktorej ide hlavne o pózu, prachy a chlast...

2. Nekomerčná – politická, vo svete menšinová, u nás takmer neexistujúca, ktorá prioritne hlása určitú duchaplnú myšlienku a v ktorej peniaze a sláva sú v rebríčku hodnôt veľmi nízko.
JARO: Svoj názor som už vyjadril v odpovediach na predchádzajúce otázky, nebudem sa opakovať. Zhruba sa stotožňujem aj s Krtkovým rozdelením na dva hlavné smery, aj keď by sa k tomu dalo ešte veľa popísať.

PUNK IS NOT DEAD
KRTKO:
Heslo, ktorému by som strašne rád veril, ale to už je minulosť. Pre mňa to má asi taký význam ako: „Budovať a brániť socialistickú vlasť buď pripravený – vždy pripravený!“ Snáď to heslo žije aspoň v niektorých srdciach.
JARO:
Na odpoveď si dovolím vypožičať časť textu (tým, ktorí vedia anglicky odporúčam celý text) piesne „Chickenshit Conformist“ od Dead Kennedys – „Punk´s not dead it just deserves to die...“ (Punk nie je mŕtvy, iba si zaslúži zomrieť...)

ANARCHIA
KRTKO:
Je to pre mňa vysnený ideál, v globálnej spoločnosti jednoducho vzhľadom na ľudskú podstatu neuskutočniteľný. Realizácia tejto myšlienky je možná len v malých, samostatne fungujúcich skupinách plných uvedomelých ľudí, čo je dosť problematické. Každopádne anarchia je o rovnostárstve, o fungovaní zdola, čo je vlastne tak či onak len jedna línia. Je to o individuálnej zodpovednosti za osud kolektívu a na základe kolektívu aj za seba. Každý jednotlivec je rovnako dôležitý. Ide o absolútne popretie všetkých trhových mechanizmov a orientáciu na ľudské potreby, nie na zisky jednotlivcov.
JARO:
Krtko dnes píše ako z veľkej knihy, nemám čo dodať...

24. Mám dojem, že nezostáva veľa slovenských a českých punk kapiel, ktorý by podľa Vašich merítok patrili ešte do punku. Napíšte mi komentár k jednotlivým kapelám. Zaujíma ma skôr ako chápete ich postoj a správanie, nie muziku:

DAVOVÁ PSYCHÓZA
KRTKO:
Ako som sa už vyjadril, mne táto kapela dala skutočne veľa, no momentálne pre mňa defacto neznamená nič. Tiež som už povedal, že nepoznám kapelu, ktorá by si viac nasrala do huby, ako Davová Psychóza svojimi nosičmi v Tescu. Každopádne je to ich vec. Je smutné, že najväčšia slovenská punková legenda skončila takto trápne. Aktuálne ich vidím tak ako Bad Religion. Je lepšie, keď si niekto kúpi v Tescu Davovú Psychózu, resp. Bad Religion, ako by si mal kúpiť Cmoríka, či Robbieho Wiliamsa... (o Slobodnej Európe to však neplatí, tam je lepšie, keď si človek kúpi Cmoríka J).

ZÓNA A
KRTKO:
Ich postoje mi absolútne nič nehovoria. Pre mňa je to kapela, ktorá najviac kurví túto „scénu“ a vychováva všetky tie stratené existencie, ktoré môžeme na koncertoch vidieť. Pohŕdam nimi.

SLOBODNÁ EURÓPA
KRTKO:
Ak chceš mať na fet, založ si „punkovú“ kapelu. Táto kapela je mi totálne ukradnutá aj s Whiskym, Dorotkou, Jehovistom, Narkomanmi... Takto to vyzerá, keď Ti začne v hlave jebať - optimálny produkt slovenského punku.

MLADÉ ROZLETY
KRTKO:
Staré Mladé Rozlety bola veľmi zaujímavá kapela, momentálne nemajú čo povedať. Ich vedúca osobnosť je úplne mimo. Posledným dôkazom bolo to vystúpenie na Zlatom sláviku s Müllerom. Čo sa týka účinkovania v Karpine, myslím, že prachy mu zatemnili rozum. Punk is vred.

KONFLIKT
KRTKO:
„...ale ja som zostal sebou (???), nedal som sa strnúť dobou (???), nepredal svoj život (???), vybral som si ťažšiu cestu (???), plával som vždy proti prúdu (???)“ – prachy sú môj život!... Vyššie spomenutá citácia od Konfliktu je strašne krásna a srdcervúca, akurát to nie je pravda. Je to niečo ako keď Clash spievali: „We are garage band, we come from garageland... (Sme garážová kapela, prichádzame z garážového kraja...) a hrávali na veľkých komerčných akciách pod jedným z najväčších britských vydavateľstiev. Konflikt vymenil punkrock za peniaze. Ja to už nenazývam kapelou, pretože okolo Juryho sa vytvorila skupina príležitostných hudobníkov, ktorý za prachy zahrajú všetko. Jury je podľa mňa dobrý človek, ale žiť z punku je niečo, čo popiera jeho základné myšlienky. Nemôžeš zarábať na svojom vlastnom proteste. Potom to už jednoducho nie je protest.

INÉ KAFE, PLUS MÍNUS
KRTKO:
Moc zaujímavé. Iné Kafe – „Situácia“ je z môjho pohľadu jeden z najlepších slovenských albumov. O tom, čo sa dialo potom bolo už popísané dosť. Dobrý začiatok – smutný koniec. Plus mínus – čistý trapas. Nie je nič smiešnejšie, ako keď niekto nazve svoj debutový album číselným množstvom peňazí, o ktoré ich ojebal ich bývalý člen. Proste punk ako sviňa. Nezachráni ich žiadne zašívanie sa do undergroundu – je to na fľašku do hlavy.

NAČO NÁZOV
KRTKO:
Jedna z mála slovenských známejších kapiel, ktorú rešpektujem. Ich hudba mi nikdy nejak extra nerezala, ale texty boli vždy myšlienkou v pohode i keď s veľkým množstvom nadávok – asi boli príliš nasraní. Myslím, že títo ľudia skutočne aj žijú to, o čom spievajú. Nebyť účasti na Punkrock made in Slovakia a momentálne predaja v Tescu, ktorý neviem posúdiť, tak nemám čo vyčítať. Každopádne držím palce.
(poznámka Hirax: za to Tesco môžem skôr ja, ako oni. Napriek tomu, že sme sa na tom nedohodli, mal som im ešte raz predtým ako som to tam dal, zavolať.)

NONCOMFORMIST
KRTKO:
Legenda, ktorá je však u mladých mŕtva. Dodnes si rád púšťam ich skladby. Nepoznám ich osobne, každopádne boli jedny z tých, ktorí sa vydali cestou tvrdého undergroundu. Aj preto je to pre mnohých defacto neznáma kapela.

ZNC
KRTKO:
Legenda, ktorá sama o sebe hovorí, že nie je punková, každopádne má s punkom omnoho viac spoločné, ako mnohé kapely, ktoré sa bijú do pŕs – my sme punk. Poznám ich aj osobne – veľmi milí ľudia, ktorí majú v mnohých veciach jasno.

SPS (+ manager Petr Růžička)
KRTKO:
V rámci tohto okienka je to výkvet. Momentálne umelo vytvorená, aj udržiavaná kapela veľkým mágom – Růžou. Staré SPS bolo fakt fajn – jedna z tých politických kapiel, ktorú dosral veľký manager Růža. Tento človek určite veľa spravil za komančov, teraz je to však taká smiešna postavička s nereálnymi predstavami a preceňovaním kapiel, ktoré zastupuje – viď SPS. Peniažky mu neustále behajú tou jeho plešatou hlavičkou. A ty SPS-ka hmmm nie a nie si zarobiť na seba.... Ešteže sa podarí občas ojebať nejakú zahraničnú hviezdičku typu The Damned, ktorá si príde do Čiech zahrať – ináč by ten život ani nemal zmysel. A ešte sa treba porozčuľovať nad mladými kapelkami, ktoré si chcú zahrať s legendičkou SPS a chcú za to aj cesťák – kurva, ale sú nenažraní!

NVÚ
KRTKO:
Žiadne texty, ani žiadna hudba neskryjú túžbu po peniazoch, ktorá je zakorenená v tejto kapelke. Oni si v rámci undergroundu vytvorili svoj vlastný biznis, čo je tá najhoršia varianta.

E!E
KRTKO:
Mŕtva legenda. Na Slovensku má hodnotu 4 000 Sk, no za to sem nikdy neprídu, takže ich asi budeš musieť zavolať ty na Underground fest a poriadne ich preplatiť. Myšlienkou niečo ako Zóna na Slovensku. Producenti stratených existencií a natláčači alkoholovej demagógie...

VISACÍ ZÁMEK
KRTKO:
Absolútny výkvet medzi sračkami. Táto kapela smrdí nakomplet celá hovnom. Za peniaze, ktoré chcú za vystúpenie by som spravil mini festival undergroundových kapiel. Roky vo veľkom vydavateľstve, texty o ničom, myšlienka žiadna. Teraz niekedy vystúpili v Banskej Bystrici. Z úcty k organizátorovi som sa tejto akcie nezúčastnil, lebo by som musel prerušiť koncert a zahádzať ich teplými hovnami, aby na chvíľku aspoň cítili, čo produkujú.
JARO: No, Krtko to vyjadril trochu expresívne (spôsobom jemu vlastným J), ja by som to formuloval možno trochu inak, ale obsahovo s ním v prípade všetkých uvedených kapiel v zásade súhlasím...

 

25. Čo hovoríte na Oi scénu? Hovoria Vám niečo postojom a názorom kapely ako
ROZPOR, OPERACE ARTABAN, INCIDENT či CENZÚRA?
KRTKO:
Z vyššie spomenutých kapiel rešpektujem akurát Rozpor. Vždy budem podporovať antifašistické kapely. Túto „scénu“ skutočne obohatili novými myšlienkami a názormi. Kiež by bolo viac takýchto kapiel. Operačka – čistá sračka. Hudba aj texty – čistý primitivizmus. Bolo by mi to jedno, keby to neboli fašouni. Skinheadské elitárstvo, apolitickosť – teda slepotu voči dianiu okolo seba jednoducho nemusím...

 

26. Myslíš si, že niekedy nastáva na Slovensku Oi and Punks United?
KRTKO:
Verím, že nikdy. Medzi skinheadmi je 90% úplných tupcov. S tým zvyškom si rozumiem. Naposledy som stretol veľmi priateľského, milého a inteligentného skinheada na koncerte v Liptovskom Mikuláši. Nepatril k tým vyrývačom, ktorí mi pekne lezú na nervy. Som proti akémukoľvek United s týmito primitívmi. Úplne ma vie dožrať, keď začnú pičovať do nejakej dredatej slečny. To je už absolútny vrchol. Niekedy mám pocit, že medzi nacistom a „apolitickým skinheadom“ je rozdiel 5 pív.
JARO: Vieš, v každej komunite nájdeš tupcov aj rozumných, tak prečo by to malo byť v tomto prípade inak. Aj medzi tzv. punkx sa nájde kvantum primitívov, ktorých nemusím. Ja posudzujem ľudí individuálne, nie podľa príslušnosti k nejakému hnutiu, či skupine.

 

27. Aký je Váš postoj k drogám, či už tvrdým alebo mäkším...
KRTKO:
Ja už dlhšiu dobu konzumujem akurát alkohol. Čo sa týka mäkkých drog, kým to je bez peňazí, na báze toho, čo si kto vypestuje, tak mi je to jedno. Keď sa do toho zapoja peniaze, tak už je to problém. Celé tie subdodávateľské klany a gangy a veci okolo mi vadia.
JARO: Čo sa mňa týka, ja nemusím ani ten alkohol - pijem ho iba príležitostne a v malých množstvách, organizované alkoholové „rozbíjačky“ mi nič nehovoria. Nepoznám nikoho, komu by akákoľvek droga niečo pozitívne priniesla, zato príkladov, keď si ľudia vďaka nim dokurvili nielen svoj život ale aj životy ľudí navôkol zopár poznám. V tomto smere sa nepotrebujem učiť na vlastných chybách...

 

28. Ktoré slovenské punkové kapely Vás ovplyvnili a počúvate ich doteraz?
KRTKO:
Ak nepočítam starú Davovú Psychózu, tak žiadne.
JARO: Tak pri tejto otázke som musel dlho spomínať. Keby si to nebol ohraničil slovenskými kapelami, tak by sa snáď niečo našlo, takto musím z ľútosťou povedať, že zo „starých“ kapiel asi fakt nič...

 

29. Oslovili Vás v poslednom období nejaké mladé slovenské alebo české kapely?
KRTKO:
Jasne – mladé kapely to je posledná nádej. Aby som bol konkrétny: Imunita, Ilúzia, Dies Irae, Jediná Možnosť, Živelná Pohroma, nemožno zabudnúť na Ježišovi Pivo Nelej, Edelweiss Piraten (to síce nie je najmladšia kapela), snáď aj Železná Kolóna. A nová Bačova fujara. Určite, keby som rozmýšľal, tak by som si spomenul aj na ďalšie...

 

Uff, tak si to všetko zhrniemie – ja som kokot, ty si kokot, on je kokot, my sme kokoti, vy ste kokoti a kde tu sa nájdu aj normálni jedinci, hehe... Ďakujem Vám, že ste odpovedali tak, ako ste odpovedali. Mám už cez tridsať päť rokov a pozerám sa na veľa vecí úplne z iného pohľadu, ako keby mi bolo osemnásť. Tým pádom sa nestaviam do pozície človeka, ktorý tu bude vyslovovať konečné verdikty nad danými načatými témami.  Chcem ešte podotknúť fakt, že napriek tomu, že som robil tento rozhovor ja, nesúhlasím s veľa názorov tu zverejnených. Každý má však právo sa vyjadriť a ja som rád, že chalani z TP odpovedali od srdca a tak ako to cítili. Predpokladám, že tento rozhovor strhne veľa búrlivých debát, ale o tom to vlastne je. Ak ste teda tento rozhovor prečítali až do úplného záveru a niečo sa vo Vás pohlo a máte chuť niečo napísať, učinte tak vo svojej reakcii nižšie. Kto bude mať záujem sa dozvedieť niečo viacej o Toy Pištol´s, môže kliknúť na ich stránku: http://www.toypistols.sk Hirax

zdroj : http://hiraxrecords.sk/toy-pi-to-s

-Späť na hlavnú-